Život treba žiť, nie čítať. Život je krásne zdieľať. V jednom nádychu sa skrýva cesta cez les na kopec, na lúku zaliatu slnkom. A čo človek po tej ceste nájde keď sa pozorne pozerá? Nájde seba. V každom jednom lístočku, kvietku, ťukaní o kôru stromu, v čipkách tieňov na lesnom koberci. V bozkoch vetra, šumení.. Keď sa ponoríš do svojho srdca, cez vrchné vrstvy spočinieš v sebe a cez svoju krásu uvidíš svet. Posvietiš si svojou láskou naň. Zastavíš sa, nadýchneš, nájdeš dokonalosť tvarov v mäkkej kôre, odlupujúcej sa, ukazujúcej seba nanovo, ešte pomaly, ale predsa.. Zamilovať sa do seba. Zas a nanovo. Ale tak hlboko, ponoriť sa pod hladinu – nájsť nový svet ako spieva Aladin svojej Jasmine v piesni. Obrátiť sa naopak, dolu hlavou, zvonku dovnútra, nechať hlavu spraviť hlboký pád a kotrmelec v lete – zomrieť, pustiť všetko.. svoje predstavy o sebe, svete, živote, Bohu, láske…to je srdce. Volá ťa a ty to preňho urobíš aj keď netušíš kam ťa povedie, čo ti ukáže, aké čarovné svety, vône, žiarivé farby…
Na vrchole nádychu si zrazu na kopci a tam zisťuješ že si na vežu lezú ôsmi chlapci, smiech, výkriky, hľadáš si pokoj v energiách, tvoj pôvodný cieľ si dosiahla a zisťuješ že nie je taký ako si očakávala a ty už vôbec nie si taká akou si bola na začiatku cesty a čo najlepšie môžeš vtedy urobiť je akceptovať a nechať sa viesť ďalšou cestou na iné slnečné miesto… kráčaš ďalej, pozoruješ svoje telo zvnútra, ako sa energie preskupujú, vnímaš svoje myšlienky a snažíš sa ich chápať, ale neveriť im úplne, len ich tak nežne nechať sa hrať a nepridržiavť sa oblakov na oblohe. Vidieť a byť oblohou. Výdych – miesto na slnku, v mäkkom lístí, pobudneš, zohreješ sa, slnko sa posunie na svojej dráhe a ty sa nájdeš v tieni, s plynutím a novým nádychom. Pozoruješ ty prírodu, alebo príroda teba? Ako dýchaš? Vnímaš svoj dych? Vraciaš sa pomocou mysle do srdca, do vnímania, hľadáš spôsoby ako sa tam vrátiť, a čo takto pustiť opraty a nechať nech ťa ono k sebe znovu privedie? Dôverovať mu. Je to tak iné ako sme sa celý život učili. Ako sme vyrastali, v pravidlách, limitoch, učeniach, súťažení, kto je lepší, kto ďalej dohodí medicimbalom.. 🙂 Zrazu sa ocitnúť v jednote, v skupine s jednotou, kde je tvoja individualita, kde si, hľadáš a znovu nájdeš v srdci, pretože tvoju esenciu ti nikto nezoberie, len ešte viac zažiari. A potom začať svoje svetlo rozdávať ďalej, deliť sa bezpodmienečne, bez očakávaní, v pohybe, meditácii, zdieľaní. Objímať sa v kruhu.