September 14, 2018 evicka

Ešte stále..

Tak leto sa končí. Po návrate z trojmesačného pobytu na Kanárskych ostrovoch srdcom otvorená, plná lásky a nadšenia rozdávať som preplávala rôznymi sférami, spoluvytvárala tance pre ženy, spievala a skladala piesne o láske a mantry, ktoré ma vibrovali, stretávala krásne Duše a počúvala ich životné príbehy, hľadala si miesto v prírode na postavenie hlineného domčeka, alebo jurty, miesta – kde by mohli ľudia prísť, liečiť sa, zastaviť sa, nadýchnuť, vnímať okolitú krásu, zažívať rôzne pohybové a transformačné techniky, chodiť po skle, uhlíkoch, objímať sa slobodne, jesť zdravo a farebne, tancovať, spievať, tvoriť. Behala som okolo Bratislavy, hľadajúc pokojné miesta, miesta pri vode, záhrady, les.. Stupava, Zohor, Mariannka, Devín, Hainburg, Wolfstahl, maďarská dedinka Zebegényi.. Navštívila som tri prekrásne festivaly: Allfest v Litoměřicích, Heartculture a Bridging the Worlds v susednom Rakúsku, stretla žiarivých umelcov, liečiteľov, jogínov, šamanov. Hľadala, nachádzala a znovu strácala Svoju cestu v tomto všetkom liečivom, ako zdieľať to, čo mňa samu lieči a posúva ďalej, ako si nastaviť hranice, komerčne či nekomerčne, potichu dávať súkromné lekcie, či vybudovať si značku, farby, logo, firmu, komerčne o niečom tak nekomerčnom hlbokom ako joga, život a jeho hĺbka, prečo sme tu ako Duše, aký máme plán tu na Zemi, čo vytvoriť v súlade s naším potenciálom. Toľko otázok a toľko odpovedí. Na každom kroku. Toľko manifestácií, znamení. Natáčala som český film a slovenský seriál, obdivovala ich nadšenie, tvorbu a nasadenie. Moderovala som peknú výstavu, maľovala som na hodváb, organizovala spievania a jogy a masáže, veľakrát spontánne a s minimálnym počtom účastníkov, ale zato zo srdca a napĺňajúco. Prespala som pri ohni, pod hviezdnou oblohou, tešila sa z jednoduchého Bytia, plávania, ponárania chodidiel do piesku, bahna.. žijeme v špirále, takže po tom Všetkom sa nachádzam ešte stále v tom istom byte, prinášajúc si kamene a listy z lesa doň, ešte stále bez detičiek, slobodná, netušiaca, čo bude zajtra, ešte stále s naplneným srdcom, s túžbou dávať to, čo ma tiež napĺňa, jazdiaca v oblakoch na koni, stretávajúca silové zvieratá – napríklad včera líšku a ježka v parku Gaštanka 😀 , ešte stále detská, nadšená z tvarov, farieb, tiel, hudby, snov.. ešte stále ne/osvietená..

Life is rich, continues in many dimensions, spheres.. When we think, there is no more way out, It will give us even greater opportunity to discover all This behind..All its richness. So thank you for all This, dear Creation.